PETER BLOG: Chci svůj starý život zpátky!

Ahojte všetci,

všetkým prajem krásny vstup do teplej jari, v ktorej sa chalani a muži čoraz menej obliekajú.

Dnešný článok bude moc nostalgický, až depresívny. Prepáčte, že si svoje pocity vylievam na vás, ale PETER blog je ten najlepší spôsob ako sa vypísať

Pred pár dňami som sa pýtal kamaráta, čo si o mne osobne myslí. Z jeho odpovede som pochopil, že som strašne mladý vhupol do sveta dospelých. Pre vyvetlenie: mám medzi kamarátmi len vekové kategórie od 25+. Čiže seberovných tam veľa nie je. To ma dohnalo zamyslieť sa.

Kde nastala tá zmena? Kedy som sa zmenil? A v tedy ma to napadlo. Pri prvej urážke na moju homosexualitu. Pri prvej homofóbnej narážke. Vidím to akoby to bolo dnes. 9. trieda základná škola. Video, ktoré som urobil z lásky vtedajšiemu priateľovi bežalo na všetkých obrazovkách monitorov, mobilov a všetkých technológií. Urážky, podrazy, šikana tu bola na prvom mieste.

Môj výber priateľov na škole sa zúžil. Zostali tam len naozaj tí, ktorým to nevadilo a ignoranti, ktorí sa tvárili, že nič nevidia.

Postupne som sa začal dozvedať, že práve tí ľudia, ktorým som veril ma začínajú zrádzať. Asi toto bol ten moment, kedy som si povedal, že seberovným neverím. Viem, asi bola chyba, že som bol v malom meste, ale aj tak. Dodnes neviem pochopiť ako sa niekto môže prestať stýkať s človekom, ktorého poznal niekoľko rokov len preto, že večer nezaspáva s priateľkou, ale priaťeľom. Veď pre nich sa nič nezmenilo. Zostal som presne takým, akým som bol aj predtým.

Viem, že väčšina nebude vedieť chápať tento článok, ale musel som sa verejne vypísať.

Dnes ráno som sa proste zobudil s totálne nostalgickou náladou. Úplne mi všetko z toho, čo som mal začalo chýbať. Proste okolie, v ktorom som vyrastal, kamaráti, ktorí si dnes na mňa nespomenú. Zážitky. Ja viem, teraz som v Bratislave a žijem úplne iným životom, ale tamten sa mi zdá jednoduchší, ľahší, viac mladý. Kamarát mal asi pravdu. Žijem životom 30tnika. Ale ja to chcem znemiť. Chcem mať zas kamarátov pod 20 rokov, chcem chodiť na chaty s kamošmi, chcem robiť veci, na ktorých sa budem v dospelosti zabávať. Ale neviem nájsť ten spôsob ako sa zmeniť.

Keď si uvedomím aký život som žil pred cca 4 rokmi, tak sa ani nespoznávam. Veselý, uletený, moje blogy nemali zmysel ešte viac ako teraz (naozaj, stačí si tých 5 nezmyselných viet prečítať) a celý život som mal v malíčku. A teraz? Teraz žijem život jedného mega inteligentného, vystresovaného, nervózneho chalana, ktorý je vystresovaný z toho ako žijem ,s kým žije a preto je odporný na celý svet. CHCEM NASP ÄŤ ten uvoľnený život.

Inak celkom fajn zábava je pozerať si na FB fotky ľudí, ktorí boli vašimi naj kamarátmi a teraz si neviete spomenút na ich priezviská.

Keby ste mali nejaké otázky, dotazy, pripomienky, nebodaj sťažnosti tu su linky:

FB: http://www.facebook.com/peterstredak

Iboys: PeterMT_7

Dúfam, že nasledujúci článok bude o dosť optimistickejší A NEZABUDNITE NA DNEŠNÚ PREMIÉRU POKER FACE!!!!