PETER BLOG: Můj Coming-Out!

Zdravím všetky vrstvy LGBT „komunity“.

Začal som vážne bez nejakých trápnych homo prívlastkov, pretože dnešný
môj článok bude vážny.
Coming out a homofóbia.

Coming out
Coming out je všade vysvetľovaný ako obdobie človeka, v ktorom si
začína uvedomovať svoju menšinovú orientáciu a nebojí sa ňou
prezentovať. Všimol som si, že na luklife.cz sa začínajú hromadiť
články o coming out-e. Rozhodol som sa napísať ten svoj.
Svoju orientáciu som si začal uvedomovať už v rannom detstve. Vždy som
bol iný ako ostatní chalani. Najviac sa to však začalo prejavovať v
7.8.. ročníku na ZŠ. Fotbal ma nebavil, baby som bral ako najlepšie
kamošky, nie ako objekt záujmu a mal som čo robiť keď sa spolužiaci
prezliekali na telesnú. Priznal som si to rýchlo, pretože neviem
prečo, ale bol som v domnení, že všetci gayovia sú vzdelaní a rozumní
ľudia. Naivné

Pamätám si to, akoby to bolo včera. 7.12.2007 som si založil svoj prvý
profil na iboys.cz. A čakal Jasné, prišlo asi 100 ponúk na sex,
1000 ponúk na natáčanie porna (NEMAL SOM ANI 15! ) a zrazu prišiel
on. Vekový rozdiel asi 17 rokov, ale mne to nevadilo. Pri pohľade na
jeho fotku sa mi hneď rozžiaril úsmev. Bol to muž podľa mojich
predstáv. Vysoký, stavaný, vzdelaný. Vtedy som si ešte neuvedomoval
všetky riziká. Volal sa Daniel a po 2 týždňoch malo prísť prvé rande.
Doma ešte o mojej orientácií nikto nevedel. Keby aj vedeli, tak
informácia o tom, že sa idem zoznámiť osobne s 31 ročným chlapom by
ich asi zabila. Mame som povedal, že idem nakupovať vianočné darčeky a
odišiel som plný nervozity do mesta. Krajší dátum ako 23.12.2007 sme
si ani vybrať nemohli. Kráčal som k vopred dohodnému penziónu a
neskutočne som sa tešil.
Čakal ma na recepcií. Presne taký, akého som si ho vysníval. Hneď za
zatvorenými dverami sme sa obíjmali. Bol to neskutočný pocit. Vždy,
keď ma niekto sprosté reči na moju orientáciu, spomeniem si na to prvé
objatie. Po takom niečom som túžil už od 10-tich. Bol to krásny deň.
Večer sme si rozdali darčeky (dostal som veľkého plyšového psa, ktorý
súvisí s mojím coming outom) a odprevadil som ho na vlak. Sľúbili sme
si, že sa určite uvidíme.
Prišiel som domov, plyšáka ukryl pod vankúš a plný emócií zaspal.
Ráno však prišlo prekvapenie. Plyšák bol pri mojej hlave a ja som
nechápal prečo. Prišiel som do kuchyne a hneď som pochopil. Mamina
prvá veta bola“ To máš od koho?“ Nebolo čo zakrývať. Povedal som (na
začiatok), že od človeka, ktorý ma ľúbi a aj ja jeho.
Niekoľko dní mama vyzvedala, ale ja som mlčal. Bál som sa. Stále sme
sa hádali kôli maličkostiam, pretože mama si myslela, že jej
nedôverujem. Až prišiel ten osudný večer.
Pozerali sme TV, keď zrazu prišla reportáž o matke, ktorá stratila
svoje deti, pretože sa všetky zabili pri dopravnej nehode a ona jediná
prežila. Vtedy som si uvedomil, aká je matka dôležitá. Postavil som sa
pred ňu so slzami v očiach, chytil za ruky a povedal:
„Mami prepáč, že ti ubližujem, no nedokážem ti viac klamať. Mám
priateľa, tak ako ty si kedysi chodila s otcom, tak teraz chodím ja s
Danielom.“ Vtedy prišiel ten moment. Objala ma a povedala, že som jej
jediný syn a ak by som bol akýkoľvek, tak na mňa nedá dopustiť.
Porozprával som jej všetko o Danovi.
Aj Danovi som sa priznal, že mama o nás vie. Zachoval sa podlo.
Povedal, že sa nevystavý riziku, že by ho mama udala. Že sa stretáva
so 14 ročným chalanom. Nedal si to vyhovoriť, že mama je šťastná, že
som šťastný ja. Už 4 roky sa mi neozval. Ublížil mi, ale už na to
nemyslím. Bol len jeden z dalších, ktorí ma oklamali a využili.
Odvtedy som mal dosť známostí. Všetko to však bolo povrchné.
Až po čase prišiel človek, ktorý mi vzal srdce na rok a štvrť. Volal
sa Martin, býval v Nitre a prežil som s ním krásne obdobie. Veľmi
často som cestoval do Nitry a mama ho poznala. Otec však nie. Raz
večer sa ma spýtal, či mu môžem ukázať fotku tej fešandy, s ktorou
chodím. Neváhal som ani sekundu. Ukázal som mu fotku Martina. Zostal v
šoku, ale po 2 dňoch to predýchal a začal Martina akceptovať. Otcovi
som sa priznal presne rok po priznaní mame. Na deň presne

Homofóbia
Nemyslím, že existuje gay alebo lezba, ktorá by sa s ňou nestretla. Ja
som spoznal to, čo sa skrýva pod týmto pojmom na ZŠ. Posledny ročník.
Chodil som z hore uvedeným Martinom a verejne som sa k tomu priznával.
Veľmi som ho miloval a všetky kamošky to o mne vedeli. No spolužiaci
nie. Dozvedeli sa to vďaka mojej podlej spolužiačke. Vytvoril som
video…

na dôkaz lásky k Martinovi. Dal som ho na FB no tak, aby ho chalani z
triedy nevideli. No zabudol som, že dotyčná osoba ho zdieľala a tak sa
dostalo až ku homofóbnym chalanom zo školy.
Začali sa pre mňa najhoršie momenty na tej škole. Vedeli to dokonca
upratovačky, bol som témou číslo 1 v zasadačke. Dokonca aj profesori
si zo mňa robili srandu. No na základke to nebolo najhoršie. Vďaka
kamoškinmu prehováraniu som sa prihlásil na strednú, kde ona. No
neuvedomil som si, že je tam 3000 chalanov a len jedna trieda báb (kde
som chodil ja). Po prvých pár mesiacoch som bol znova zatváraný v
šatniach, po chodbách sa niesli posmešky typu“ zatvoriť riť, ide
buzerant“ alebo keď som bol raz z nespočetne veľa krát zatvorený v
šatni sa chlapci na moju adresu zabávali spôsobom, že si vytiahli
vtáky a pýtali sa, za koľko im vyfajčím. To bol koniec. Utekal som v
šoku po celej škole, vybehol von, bežal na autobus a vzadu v autobuse
som plakal ako malý. Prišiel som domov, povedal všetko mame a na druhý
deň sme šli vybaviť prerušenie štúdia. Reakcia triednej nás vydesila:
„Veď aj zo mňa si robia srandu, tak to musíš nejak prežiť“. Vďakabohu
otec poznal riaditeľa. Ukončenie štúdia prebehlo veľmi rýchlo. Keďže
som v tom čase chodil s mojím terajším priateľom, ktorý bol z
Bratislavy a všetci v mojom okolí o mojej orientácií vedeli a začali
útočiť na moju rodinu, presťahoval som s k priateľovi. Teraz žijem už
rok a pol v Bratislave a žijem s človekom, ktorý pre mňa robí strašne
veľa. Milujem ho a viem, že sú ľudia, ktorí nám chcú ublížiť. My sa
však nedáme.

Ešte jeden bonbónik zo života. Keď som mal 16 a chodil s Martinom z
Nitry, chcel som vedieť, či som naozaj čistý a šiel som si urobiť HIV
test ku doktorke. Tej som povedal, že som homosexuál a chcem vedieť o
svojom zdravotnom stave. Tá sa tvárila, že je všetko OK, no keď za
mnou na druhý deň prišla spolužiačka s otázkou “ ty si bol na HIV
testoch?“ nevedel som, kde a kto som . Porozprávala mi, že bola v
čakárni u doktorky a tá „oznamovala“ jednej mamičke, že ten Peter
Stredák, o ktorom celé mesto vie, že je gay si robil HIV testy a že
som buzerantská kurva.
O týždeň prišla sestra k tej „pani“ doktorke so synom na očkovanie a
doktorka si po prvý raz odkedy tam robila očkovanie zobrala rukavice a
na ústa ochrannú masku. Vtedy som povedal, že to je koniec. Testy však
boli negatívne. Vďakabohu.

Takže po mojej skúsenosti s homofóbiou ma už nič neprekvapí, lebo
všetko čo mohlo byť, už bolo. Preto chcem vyzvať všetkých chalanov a
baby, ktorí si prešli alebo ktorí prechádzajú podobným životným
osudom, aby boli silní, verili v seba samých a nedali na sebe poznať,
že sa ich to dotýka, pretože to práve tí homofóbni podliaci chú
vidieť.
IT´S OK TO BE GAY!!!!

PeterMT_7 (iboys) Peter Stredák (FB)

JAKÝ BYL VÁŠ COMING-OUT? SVĚŘTE SE NÁM V KOMENTÁŘÍCH NEBO NA EMAILU: Lukas@luklife.cz NA KTERÝ NÁM POSÍLEJTE BLOGY NA TÉMA – COMING-OUT!